Sú ľudia, ktorí si postupne a vytrvalo získavajú u druhých rešpekt, tým, ako si idú za svojím. Dan Bárta (1969) bol vždy talentovaný spevák a sympaťák. Ako to ale je s talentom, ktorý dopustí, aby s prvou slávou zakrnel, aké to je osprostieť kôli záujmu okolia a začať sa namiesto o hudbu starať o mediálne vzruchy, by mohol porozprávať nejeden Bártov súputník, trebárs z muzikálu Jesus Christ Superstar alebo Evita, v ktorých Bárta niekoľko rokov spieval veľké úlohy.

Bárta dokázal niečo, čo je v hudobnom svete cenné a vzácne. Vybudoval si v showbusinesse slávu a rešpekt a takto vyzbrojený odviedol svojich poslucháčov za sebou ako „krysař“ do hudobných svetov, kam by inak nikdy bez Bártu nezavítali. Do jazzu, k náročným hudobným aranžmánom, k piesňam bez refrénov, k poetickým a farbistým textom, k napínavému frázovaniu. A – div sa svete – ďalej vyhráva ceny ako spevák roka, ďalej predáva tisíce albumov, ďalej vypredáva koncerty.

Koncert s akustickým doprovodom tria basistu Roberta Balcara je najkomornejšou súčasnou tvárou Dana Bártu. Kto má rád napätie, ktoré vzniká z intímnej nálady, keď je počuť každé nadýchnutie, zapraskanie, kĺzanie po strunách, má príležitosť.